Dosiahnutie remisie, čiže ústupu/vymiznutie všetkých známok ochorenia vrátane normalizácie laboratórnych hodnôt (napr. PSA) a nálezu na zobrazovacích vyšetreniach v daný okamih ešte bohužiaľ nemusí znamenať úplné vyliečenie. V tele môžu pretrvávať ložiská, ktoré nemožno dostupnými diagnostickými metódami zistiť a ktoré môžu byť zdrojom nového vzplanutia choroby, tzv. relapsu. U niektorých ochorení preto môže liečba pokračovať.

Následné kontroly po ukončení onkologickej liečby, tzv. dispenzarizácia, sú pre ďalší život chorého úplne zásadné. Dodržujte preto lekárom navrhnuté termíny kontrol a všetky odporúčané vyšetrenia absolvujte.

Následné kontroly po ukončení onkologickej liečby, tzv. dispenzarizácia, sú pre ďalší život chorého úplne zásadné. Jedná sa o aktívne pravidelné sledovanie, ktorého cieľom je včasný záchyt návratu (recidívy) ochorenia a včasné začatie prípadnej liečby. Druh aj početnosť jednotlivých vyšetrení určí pacientovi jeho ošetrujúci lekár, a to na základe diagnózy aj individuálnej anamnézy pacienta. Po úspešnej onkologickej liečbe máte dve možnosti: buď naďalej dochádzať na kontroly na pracovisko, kde ste liečbu podstúpili, alebo dochádzať k svojmu praktickému lekárovi.

Záleží len na vašom rozhodnutí a dohovore s vašim ošetrujúcim lekárom.

Najdôležitejším ukazovateľom pretrvávania alebo návratu rakoviny je prostatický špecifický antigén (PSA). Základnou vyšetrovacou metódou je teda sledovanie hladiny PSA. Váš onkológ alebo praktický lekár vám bude pravidelne kontrolovať PSA a ďalšie testy v intervaloch, ktoré sám určí.

Spýtajte sa svojho lekára, aké vás teraz čakajú vyšetrenia av akých intervaloch. Informujte sa o prípadných príznakoch návratu ochorenia a možnostiach diagnostiky. Mali by ste vedieť, kam sa obrátiť, keď sa objavia nejaké problémy.

Schéma ambulantných kontrol v priebehu dispenzárnej starostlivosti je nastavená tak, aby bol prípadný relaps ochorenia diagnostikovaný v čo najskoršom štádiu. Pri podozrení na návrat ochorenia neváhajte kontaktovať svojho onkológa alebo praktického lekára aj v medziobdobí.

Dispenzarizácia je založená na pravidelných vyšetreniach, ktorých početnosť a druh určí ošetrujúci lekár. Keďže je v prvých rokoch po úspešnej liečbe riziko návratu choroby vyššie, sú aj tieto vyšetrenia a prehliadky častejšie - až niekoľkokrát do roka. S postupom času sa ich početnosť znižuje až nakoniec pacient dochádza na kontroly raz ročne.

Dôverujte stanovenému plánu dispenzarizačných vyšetrení a nepožadujte ich viac, než sa odporúča. Príliš veľa vyšetrení môže byť rovnako škodlivé ako sa na vyšetrenie nedostaviť.

Lekári účinnosť onkologickej liečby okrem iného posudzujú podľa doby prežitia bez choroby alebo jej progresie (opätovný rast nádoru). Čím dlhšie je obdobie remisie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že bola rakovina skutočne vyliečená. Pokiaľ je pre konkrétnu diagnózu 95% pravdepodobnosť 5-ročného prežitia bez choroby, znamená to, že po tejto dobe bude 95 % pacientov stále v remisii. Keďže súčasné terapeutické možnosti rakoviny výrazne predlžujú pacientom život, lekári často uvádzajú mieru pravdepodobnosti, že chorý prežije 10, 15 alebo aj 20 rokov.

Žiaľ, žiadne konkrétne špecifické príznaky návratu rakoviny neexistujú. Najdôležitejším ukazovateľom pretrvávania alebo návratu rakoviny je tak prostatický špecifický antigén (PSA). Základnou vyšetrovacou metódou je teda sledovanie hladiny PSA.

Rutinne sú sledovaní pacienti po liečbe tri, šesť a dvanásť mesiacov po operácii/rádioterapii a potom každých šesť mesiacov až do troch rokov a potom raz ročne, celoživotne. Konkrétnu schému sledovania však určí váš ošetrujúci lekár.

Očakáva sa, že PSA bude nedetekovateľné do šiestich týždňov po úspešnej radikálnej prostatektómii. Pokiaľ k tejto situácii nedošlo alebo sa PSA zvyšuje postupne v priebehu sledovania, je najčastejšie zahájené doplnkové ožiarenie v mieste po operácii (rádioterapia) alebo je zahájená systémová liečba hormonálnymi prípravkami.

Po rádioterapii karcinómu prostaty je pokles PSA pozvoľný a následne sa sleduje jeho dynamika pri pravidelných kontrolách.