Radikálna prostatektómia spočíva v odstránení celej prostaty. Podľa typu operačného prístupu rozlišujeme tzv. klasický prístup a miniinvazívne metódy – teda odstránenie karcinómu prostaty buď laparoskopickou alebo robotickou operáciou. Operácia je vykonávaná najčastejšie u chorých, ktorí sú v dobrom biologickom stave a nemajú ďalšie závažné ochorenia. Táto operácia môže výrazne zmeniť kvalitu života chorého. Inkontinencia, čiže porucha udržania moču sa po tejto operácii môže vyskytnúť u 10 – 20% chorých. Radikálna prostatektómia môže mať vplyv aj na sexuálny život v podobe poruchy erekcie (je vyjadrená v rôznom stupni až v 70 – 80 %)*. Chorý musí byť po operácii ďalej trvalo a pravidelne sledovaný, pretože ochorenie sa môže vrátiť aj po viacerých rokoch.
V súčasnej dobe sa vykonáva už len zriedka. Dôvodom je trend mini invazívnych prístupov. Prevedenie otvorenej prostatektómie je rezom cez brucho, ďalšou možnosťou je operácia cestou cez hrádzu. Pacient je najčastejšie prijímaný deň pred operáciou. Operácia je vykonávaná vždy v celkovej anestézii (narkóze) a trvá cca 90 – 120 minút. Približne desaťcentimetrový rez je najčastejšie vedený v strednej čiare v dolnej časti brucha a v určitých prípadoch sú pri výkone odstránené aj lymfatické uzliny v panvovej oblasti. Na konci výkonu je do močového mechúra cez močovú trubicu zavedená močová cievka, ktorá je odstránená za 7 – 14 dní. Pacient je po výkone sledovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti, po stabilizácii stavu je preložený na štandardné oddelenie.
Pokiaľ to stav pacienta a jeho zázemie dovolí, je možné po niekoľkých dňoch hospitalizáciu ukončiť a doliečenie prebehne v domácej starostlivosti. Pred odstránením močovej cievky môže byť vykonaná röntgenová kontrola tesnosti napojenia močovej trubice na mechúr, pri ktorej sa existujúcou cievkou plní močový mechúr kontrastnou látkou. Ak kontrastná látka neuniká mimo mechúra, môže byť cievka odstránená, v opačnom prípade je ešte niekoľko dní ponechaná.
Pacient je ďalej sledovaný v odbornej urologickej alebo onkologickej ambulancii. Približne 4 – 6 týždňov od operácie sa odporúča nezdvíhať ťažšie bremená, nevykonávať výraznejšiu fyzickú aktivitu (napríklad šport, posilňovňa, práca na záhrade a pod.), nie je vhodná jazda na bicykli. Pracovná neschopnosť býva zhruba rovnako dlhá, ale najviac závisí od závažnosti fyzickej práce, ktorú pacient vykonáva. Do plného zahojenia operačnej rany a odstránenia stehov je vhodné len sprchovanie a neodporúča sa kúpanie v bazénoch alebo kúpaliskách.
Laparoskopická operácia je jednou z dvoch tzv. mini invazívnych metód, pri ktorých sú krátkymi rezmi do brušnej dutiny zavádzané nástroje, ktorými je odstránená prostata a event. lymfatické uzliny v rovnakom rozsahu, ako pri otvorenom výkone. Predoperačná príprava, doba operácie i pooperačnej starostlivosti kedy pacient musí byť hospitalizovaný, je tiež rovnaká. Výhodou laparoskopického prístupu je lepší kozmetický efekt, niekedy kratšia doba hospitalizácie a rekonvalescencie. Močová cievka je odstránená približne ôsmy pooperačný deň, odstránenie stehov a ďalšie kontroly prebiehajú rovnako ako pri otvorenej operácii.
Ide tiež o mini invazívny prístup, kedy rovnako ako pri laparoskopii sa do pacienta zavádzajú z niekoľkých drobných vpichov robotické nástroje, ktoré dokonale prenášajú všetky pohyby operatérových rúk, pri mnohonásobnom zväčšení a 3D zobrazení. Pomocou týchto nástrojov je možné precízne, ale pritom radikálne odstrániť nádorom postihnuté tkanivo – prostatu, semenné vačky a niekedy aj panvové uzliny pri maximálnom šetrení okolitých tkanív močového mechúra a močovej trubice, svalov umožňujúcich udržanie moču, nervov a ciev nutných k erekcií.
Močová cievka je odstránená približne ôsmy pooperačný deň, odstránenie stehov a ďalšie kontroly prebiehajú rovnako ako pri otvorenej operácii.
Komplikácie po všetkých chirurgických výkonoch sa delia na skoré (počas operácie alebo bezprostredne po operácii) a neskoré (v priebehu ďalšieho sledovania alebo dlhšie trvajúce). Medzi najčastejšie skoré komplikácie patria:
Obe komplikácie sú spôsobené poruchou nervov a ciev, ktoré prebiehajú pozdĺž prostaty a ktoré môžu byť pri operácii prerušené alebo poškodené podväzom alebo tepelným procesom (tzv. koaguláciou).
Až 15% pacientov po výkone musí užívať niektorú z inkontinenčných pomôcok, väčšinou vložky, plienky, ale aj kondómové urinály alebo svorku na penis. Lieky na liečbu inkontinencie nie sú zatiaľ k dispozícii, ale tzv. spazmolytiká môžu zmierniť únik moču znížením mimovoľných sťahov močového mechúra a zvýšením jeho kapacity. Únik moču sa tiež môže zmierniť v priebehu rekonvalescencie a jeho zlepšenie sa očakáva až do 24 mesiacov po operácii.**
S liečbou poruchy erekcie je nutné začať čo najskôr, je možné vyskúšať liekovú formu, ktorá ale dosahuje len obmedzenú účinnosť. Omnoho efektívnejšia je aplikácia látky na podporu erekcie priamo do toporivých telies tenkou ihlou, ktorú sa pacient naučí v odbornej ambulancii a potom ju už vykonáva sám. V krajnom prípade je možné namiesto toporivých telies implantovať protézu, ktorá umožňuje napriamenie penisu. K úprave erektilnej dysfunkcie môže tiež dôjsť až počas prvých dvoch rokov po operácii. ***
Najdôležitejším ukazovateľom pretrvávania alebo návratu rakoviny je prostatický špecifický antigén (PSA). Základnou vyšetrovacou metódou je teda sledovanie hladiny PSA.
Očakáva sa, že PSA bude nedetekovateľné do šiestich týždňov po úspešnej radikálnej prostatektómii. Pokiaľ k tejto situácii nedošlo alebo sa PSA zvyšuje postupne v priebehu sledovania, je najčastejšie zahájené doplnkové ožiarenie v mieste po operácii (rádioterapia) alebo je zahájená systémová liečba hormonálnymi prípravkami. Súčasťou kontrol by tiež malo byť vyšetrenie cez konečník na odhalenie prípadného lokalizovaného návratu ochorenia (recidívy).
*https://www.linkos.cz/pacient-a-rodina/onkologicke-diagnozy/zhoubne-nadory-muzskeho-pohlavniho-ustroji-c60-c62/o-nadorech-prostaty/
**/***https://www.cus.cz/pro-pacienty/diagnozy/karcinom-prostaty/
© Proton Therapy Center 2024. Všetky práva vyhradené. | Spracovanie osobných údajov