Vladimír

Pána Vladimíra celý život netrápili žiadne zdravotné komplikácie. Zakladal si na zdravom životnom štýle a do 35 rokov hral intenzívne hokej. O to prekvapivejšie bolo, keď ako blesk z čistého neba prišiel infarkt. Vladimírovi bolo 74 rokov. Avšak ako sa neskôr ukázalo, srdcová príhoda nebola poslednou udalosťou, ktorá poradím priorít v starostlivosti o zdravie dokázala významne zamiešať karty.

„V podstate som počas 6 mesiacov absolvoval liečbu dvoch štatisticky najhorších ochorení,“ nonšalantne konštatuje v úvode nášho rozhovoru. Druhou diagnózou bol nález na prostate, ktorý prišiel presne medzi oboma plánovanými operáciami srdca. „Keď mi prišlo oznámenie diagnózy rakoviny prostaty, už som vedel, že Protónové centrum existuje. Preto som ho bezodkladne kontaktoval, hoci som nemal žiadne lekárske odporúčanie, iba ambulantnú správu o zistení nádoru. Liečbu som potom zahajoval takmer bezodkladne po druhej operácii srdca, ktorá prebehla vlani v auguste.“

Ak zasiahne do života nečakaná zdravotná komplikácia, okamžitú akciu považuje pán Vladimír za úplne kľúčovú. Je presvedčený, že človek musí bez meškania konať, inak riskuje preteky s časom. Sám kontaktoval Protónové centrum najskôr telefonicky, dohovoril si vstupnú konzultáciu s lekárom, nasledovali potrebné vstupné vyšetrenia a nakoniec už sa iba ladil presný termín začatia liečby. V jeho prípade však liečba musela byť zahájená až po druhej operácii srdca, ktorá bola potrebná na rekonvalescenciu. S kardiologickou starostlivosťou v nemocnici v Českých Budějoviciach bol podľa svojich slov Vladimír nadmieru spokojný a chválou nešetrí ani čo sa týka protónovej liečby v Prahe, a to predovšetkým čo do prístupu zdravotníkov a všetkého personálu Protónového centra. Sám vedel, že sa vyliečiť chce, a to v Protonovom centre:

„Nechcel som iný typ liečby, všetko som si prečítal a naštudoval, celá liečba prebehla úplne bez problémov, poisťovňa ju schválila a po jej absolvovaní som nemal najmenší problém s vykonávaním akejkoľvek činnosti .“ Za päť týždňov, kedy dochádzal za liečbou do Prahy autom z Českých Budějovíc, sa pravidelné návštevy Protonového centra stali neoddeliteľnou súčasťou jeho každodennej rutiny. Dnes sa cíti skvele a pobavene konštatuje, že ukončenie terapie ho trochu zaskočilo. „Je to zvláštne, absolvujem liečbu závažného ochorenia, a ešte sa nakoniec teším späť na miesto činu. Príjemné prostredie aj kolektív, úžasné technické vybavenie, vzdelaní odborníci a skrátka všetci, s ktorými som sa tu stretol, vo mne zanechali taký dobrý dojem, že som si po návrate domov z poslednej ožarovacej frakcie uvedomil, ako sa mi bude po pravidelných cestách do Protonového centrá vlastne cnieť.“

To, že Protónové centrum zanechalo v pánovi Vladimírovi skutočne silný dojem, svedčí aj jeho zapálenie, s ktorým popisuje vlastnú entuziastickú víziu o budúcnosti protónovej liečby v Česku: „Predstavoval by som si výstavbu európskeho protónového centra, hneď vedľa diaľnice pri Českých Budějoviciach, kam by sa jazdili liečiť nielen pacienti z Česka, ale aj pacienti naprieč európskymi štátmi.Týmto spôsobom by sa vynikajúci prístup, odbornosť i úroveň liečby sprístupnili ešte širšiemu spektru chorých. Možnosť zvoliť si, ako sa chcem so svojím onkologickým ochorením liečiť, by mali skutočne dostať všetci,„,“ myslí si na záver bývalý pacient, pre ktorého je dodnes každá kontrola v Protonovom centre príjemnou povinnosťou.